Raśkeń Ozksoś, kojsem, jutaś beŕańste. Kirďivieś povi ejsenze kemeste, kšńiń, povića, kutmoŕamoso.

Od lomatńe ezť sa ĺezdamo sťavtomonzo Štatolonť di ĺija lamo anokstamo ťevtńeńgak. Anśak kolmo- ńiĺe siŕe aťat, 60-70ń ieseť, topavsť ńeť veśe ťevtńeń.

“Rućań” ťeŕavsť javoĺavtomonzo “конкурсом мордовского народного костюма”. Teŕavsť jutavtomanzo ruzoń keĺse. Savś ťeń javoĺavtoms: buťi isťa, śeste nardink scenaŕijastonť “RUĆA” Ĺezepargonť ĺemeze, di mon a karman jutavtomo “mordovskoj kosťumoń konkursonť”. Meŕkiź sonze jutavtoma kojenť. Śekskak meŕkaź-tapaź, kapšavtoź jutaś. Tejsť lamo nalkśema tarkat, kosto moĺś “разудалая” muzikaś. Erźań raśkekoctonť ťeŕavtsť valgstomonzo kuvaka marstonť: “не соответствует стандартам” (flagštokonť seŕeze a śe, raśkekoctonť keĺeze-kuvalmozo a śe). Savś polavtoms…

Scenaŕijań pŕavtoś-veťićaś (mokšo ERŹAŃ pokščinť jutavtć!!!, Šarapov. Erźań ĺomań eź mujeve), kolmoksť kroimim ruzoń krojamo valso di kučnimim pek vasov, kolmo di veťe bukvaso ťeškstavića tarkav (mordvań kuĺturań važoďića!!!).

Lomatńeń, Raśkeń Ozksoń jutavtomo tarkas sovamsto, vastś pokš artovks, konasonť artoź ruzoń kokošńikse-plaťijaso ťejťeŕ, udalonzo ťejťerť mokšoń di erźań oršamotńese.

Śormadovkstne scenanť langso śormadoźeĺť anśak ruzoń keĺse. Kevksťija Iŕinań (pŕavt anokstićanť), meks? Korti anśak ruzoks: “надписи сделаны на ГОСУДАРСТВЕННОМ языке”. Teŕavtiʼn ťenze jovtamo, keĺa, erźanśeśkak Mordovijaso “gosudarstvennoj”. Veĺavtś, ejstem tuś. Raśkeń Ozksonť kuvalma, eŕva kuva, sćena langsojak śormadiź “Межрегиональный фольклорный праздник”. SMItńesejak isťa. Sakšnosť školaso tonavtńićatńe (kavto ťejťerť, 10 di 11 klassoń) jovtʼnesť: popoś di školaso tonavtićaś ťenst merś: iĺado jaka, keĺa, “языческой секты” puromksoś, Raśkeń Ozksov moĺemaś – ińe pežeť.

Śekskak jožom pek a paro…

Eŕuš Vežaj “RUĆA” Ľezepargoń veťićaś